Milí priatelia,
prečo vlastne používam toľko motívov vlčieho maku a lúčnych kvetov v našej tvorbe?
Keďže sme opäť s ocinom raz tvorili v tejto téme, rozhodla som sa trošku priblížiť vám, čo ma na lúčnych kvietkoch toľko láka.
Raz som niekde čítala, že počas života zažijeme iba niekoľko naozaj významných dní plných obrovského šťastia. Preto si potrebujeme uvedomiť, že máme ďalšie veľké množstvo bežných dní s takým tým menším obyčajným šťastím a pre tie má význam žiť.
Lúčne kvety sú pre mňa symbolom práve tej obyčajnej každodennej krásy, ktorú si často ani nevšímame, no pritom skromne rastú a pripomínajú, že život je o tých obyčajných každodenných okamihoch, ktoré sú tie najvzácnejšie.
Špeciálne miesto u mňa majú makovice, asi preto, že sa veľmi páčia mojej mamine. Teraz budú čoskoro všade okolo polí a ciest malinké makovičky z vlčieho maku, ktoré odporúčam pozbierať si do malej vázičky. Ja som ich zakomponovala aj do mojich domčekov. Zbierajte ich až keď sú už suché, nemusíte sa tak trápiť ich sušením.
Ocino tiež zhmotnil moju predstavu o makovici ako podnose na oriešky, ktorý už máme v našej ponuke vo forme srdiečok a včelieho plástu. A myslím, že krásne zapadol do našej tvorby.
Ešte som sa aj trošku odviazala a skoro si prsty poviazala pri makovičkových zvonkohrách. Keďže väčšina ľudí z rodinných domov teraz presúva svoj rodinný život na terasy a do záhrad, chcela som vymyslieť aj niečo pre tento vonkajší svet.
Iné kvety malujem iba na želanie na rámy našich lampášikov, príležitostne používam motív levandule, keďže ju tiež miluje moja mamina :). Ale lúčne kvety ma inšpirujú od začiatku tvorby a myslím, že toto sa u mňa nezmení a spolu s včelami budú naďalej našimi stálicami.
Ďakujem za prečítanie,
Zuzka
